Vladimír Makovický sa narodil 26. apríla 1862 v Ružomberku. Jeho otec
Peter Makovický patril k popredným slovenským národovcom a priekopníkom
bankovníctva na Slovensku, ktorý v roku 1879 založil jednu z prvých
slovenských bánk - Ružomberský úverový akciový spolok. Po skončení
ružomberskej ľudovej školy, študoval Vladimír Makovický v rokoch 1873 -
1875 na gymnáziu v Martine, odkiaľ odišiel na gymnázium do rodného mesta
a neskôr do Berechova. Od roku 1881 sa vzdelával na obchodnej škole v
Hamburgu.
Po skončení štúdií pracoval ako obchodný pomocník vo Viedni, Budapešti,
Debrecíne a v Ružomberku, kde sa podieľal na budovaní papiernického
priemyslu a zakladaní bryndziarne. V roku 1887 sa stal členom správnej
rady Ružomberského úverového akciového spolku, kde v roku 1903
vystriedal svojho otca na čele tejto jednej z prvých finančných
inštitúcií.
Znalosti z finančníctva a podnikania využil aj pri spoluzakladaní Tatra
banky (1885) v Martine či vytvorení vydavateľstva Tranoscius (1898) v
Liptovskom Mikuláši. V roku 1902 sa stal jedným z členov vedenia Továrne
na celulózu v Martine a o štyri roky neskôr sa podieľal na vzniku
papierne v Ružomberku a továrne Helios v Žiline.
Úzko spolupracoval s českými peňažnými ústavmi, hlavne s pražskou
Živnostenskou bankou. V roku 1913 organizoval zriadenie Akciovej
obchodnej spoločnosti v Bratislave, ktorá sústredila vtedajší obchod a
bankovníctvo na celom Slovensku. Predsedom Zväzu slovenských peňažných
ústavov sa stal v roku 1915.
Vladimír Makovický patril aj k popredným predstaviteľom a podporovateľom
slovenského národného hnutia. V roku 1918 sa stal jedným zo signatárov
Deklarácie slovenského národa, resp. Martinskej deklarácie.
Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 patril k
organizátorom hospodárskeho života a bankovníctva na Slovensku. V roku
1919 pretransformoval Ružomberský úverový akciový spolok na Slovenskú
banku, z ktorej vybudoval silnú finančnú inštitúciu, rozhodujúcu v v
rozvoji hospodárstva na Slovensku. Dva roky (1918 - 1920) bol poslancom
Revolučného národného zhromaždenia a zúčastnil sa porád Česko-slovenskej
vzájomnosti v Luhačoviciach. Na čele Slovenskej banky, ružomberských
papierní či Slovenskej poisťovne v Bratislave pôsobil až do svojej
smrti.
Vladimír Makovický zomrel 15. februára 1944 v Smokovci, pochovaný je v rodnom Ružomberku.